Aby niečo vzniklo, musí obsahovať viac kladného, z hľadiska možného vývoja,
keď sa to zmení, tak zanikne. Platilo to pre staré civilizácie presvedčené,
že sú večným pupkom sveta, platí to aj pre obyčajné firmy. Napríklad, keď vás
niekto upozorní na negatívne prvky niečoho, overte si ich pravdivosť a zariaďte
sa podľa toho, lebo keď ich bude viac ako kladných, čas existenciu toho ukončí.
Keby som bol riaditeľ fabriky, ktorý pozná zariadenia len podľa štítkov, ktoré
si tam dal ponaliepať, nerozumie ich fungovaniu ani funkciám v procese výroby,
tak nutne potrebujem odborníka pre vytváranie kladných elementov a nie človeka,
ktorí ma pre moju neznalosť bude vodiť za nos.
Nepatrím do fanklubu žiadneho náboženstva, ale mám svoje presvedčenie o prevahe
pozitívneho významu katolicizmu, budhizmu, islamu atd. na spoločnosť, pretože
podľa mojej teórie by inak nejestvovali. Človek je slobodný tvor, mohli mu zničiť
posvätné háje, vytvoriť väzenie duše v tvare chrámu, dve tisíc rokov znásilňovať
prírodné sviatky, on si nehanebne Veľkú noc oslavuje pohanským spôsobom, symbolmi
sviežosti, plodnosti, omladenia, vyhánaním negatívych síl. To ma udivuje.
Ak človek niekoho nemá rád, všíma si najmä jeho zlé stránky a vyčíta mu ich.
Láska naopak chyby prehliada a vidí len klady. Je to bežné, extrémy sú mizantropia
a na druhej strane charizma dobra. Keby sa ľudstvo stalo viac záporným ako kladným
prvkom pre vesmír, tak sa ho zbaví. Skúsme sa zamyslieť akým elementom sme pre
svet sami, čím sme pre neho pozitívni a pochopíme, že táto otázka je aktuálna.
Oslabili sme južné prúdenie Zeme a keď sa dlhá zima zmení na leto, klameme sa,
že globálne oteplovanie je zbytočný strašiak.
Predpokladám, že v ráde stoviek rokov by prišlo k radikálnym klimatickým zmenám
s katastrofálnymi následkami. V priebehu desiatok rokov sa však dramaticky zmení
postoj k životnému prostrediu a popieranie klimatických zmien bude trestným činom.
Ľudstvo prežije ťažke obdobia a za tisíce rokov bude kolonizovať okolité planéty.
Verím v celkovú spravodlivosť sveta. Človek môže mať pocit nespravodlivosti,
keďže dokáže vidieť len časť zložitého celku a ešte k tomu zo svojho uhla.
To býva zdrojom mnohej nespokojnosti, konfliktov aj vrážd. Pri objektívnom
pohľade zo všetkých strán priestoru a perspertív času má každý to, čo si zaslúži.
Preto nemá zmysel závisť ani ľútosť. Závisťou škodíme a ľútosťou nepomôžeme.
Až keď sa človek dokáže veľkodušne preniesť cez nespravodlivosť a neopláca zlo,
má v sebe dostatok vlastnej viery na to, aby mu svet dovolil podľa nej žiť.
Viera neobohacuje život myšlienkami, ale zápasom o ich obhájenie a popretie.
